ThDr. Ferdinand Juriga

Ferdiš Juriga

* 12. októbra 1874, Gbely  ·  † 23. novembra 1950, Bratislava

Záhorák z Gbelov a trinásť rokov farár vo Vajnoroch. Muž, ktorý sa nezľakol väzenia ani revu uhorského snemu – a 19. októbra 1918 v Budapešti prihlásil Slovákov k právu rozhodovať o sebe.

  • kňaz
  • politik
  • novinár
  • učiteľ ľudu
  • Záhorák
  • Vajnorák
Jeho príbeh Lúčenie s Vajnorákmi
Ferdiš Juriga v ľudovom kroji s vyšívanými rukávmi, s hlavou opretou o ruku, 1910
Vajnorský farár v ľudovom kroji, 1910Zdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk

Ešte aj z hrobu na vzdory svetu horlivo volá národu:

Žije, žije duch slovenský, bude žiť na veky, hrom a peklo márne vaše proti nám sú vzteky.
Nápis, ktorý si Ferdiš Juriga prial na svoj kamenný kríž – Lúčenie, 1907 [3, s. 38]
I.

Kto bol Ferdiš Juriga

Katolícky kňaz s povahou búrliváka. Za slovo v novinách išiel do väzenia, v parlamente sa nedal prekričať a Vajnory za trinásť rokov premenil na obec, o ktorej sa hovorilo v celej krajine.

Pre Vajnorákov bol duchovným otcom, učiteľom a organizátorom. Pre Slovákov jedným z hlasov, ktoré v roku 1918 otvorili cestu k vlastnému štátu. Ján Jurkovič, autor výstavy Ferdiš Juriga (Vajnory v spomienkach), o ňom píše: „Bol ďaleko najvýznamnejšou osobnosťou celej histórie Vajnor. Nikto pred ním ani po ňom neovplyvnil tak výrazne a tak pozitívne vedomie Vajnorákov a spôsob ich života.“ [1, panel 1]

Záhorák Gbely

Narodil sa v roľníckej rodine v Gbeloch. Záhoriu zostal verný: v uhorskom sneme zastupoval stupavský obvod a v Zohore založil Záhorskú ľudovú banku. [4; 7]

Kňaz ThDr.

Teológiu študoval vo Viedni v Pázmáneu, vysvätený bol v roku 1897 a o rok neskôr získal doktorát teológie. Kaplánoval od Veľkej Mane až po bratislavský Blumentál. [4; 6]

Novinár 595 titulov

Od roku 1905 patril k najaktívnejším slovenským novinárom. Jeho „rázovitý novinársky sloh i slovník podstatne ovplyvnili politické myslenie slovenského roľníckeho ľudu“. [1, panel 16]

Politik 1906 – 1929

Poslanec uhorského snemu, člen Slovenskej národnej rady, signatár Martinskej deklarácie a poslanec Národného zhromaždenia v Prahe. [4; 5]

Učiteľ ľudu vzdelanie

Zabezpečil výstavbu novej školy, zakladal kurzy maľovania a vyšívania, spolok striezlivosti aj družstvá. Ľudí nielen kázal – aj učil. [2; 8]

Vajnorák 1905 – 1918

Vajnorským farárom bol od 11. apríla 1905 do 1. júna 1918. Obec zjednotil, prebudil v nej národnú hrdosť a vajnorské ľudové umenie ukázal celému Slovensku. [1, panel 1]

II.

Život v dátumoch

Od roľníckeho domu v Gbeloch cez vajnorskú faru a väzenie vo Vacove až po uhorský snem a Martin.

  1. 1874

    12. októbra sa narodil v Gbeloch na Záhorí v roľníckej rodine. [5; 6]

  2. 1897

    Po štúdiu teológie vo viedenskom Pázmáneu je vysvätený za kňaza, o rok neskôr získava doktorát teológie (ThDr.). [4; 6]

  3. 1898– 1905

    Kaplán vo Veľkej Mani, v Budapešti, Leviciach, Slovenskom Mederi (dnes Palárikovo) a od roku 1902 v Blumentálskom kostole v Bratislave. [6]

  4. 1905

    Vo februári je preložený do Vajnor, 11. apríla sa stáva vajnorským farárom. Rozbieha novinársku prácu v Katolíckych a Ľudových novinách. [4; 1, panel 16]

  5. 1906

    Je zvolený za poslanca uhorského snemu za stupavský obvod. 16. novembra ho súd za články „Ohrňme rukávy“ a „Faraoniti a Herodiani“ odsúdi na dva roky väzenia a pokutu 1 200 korún. [4]

  6. 1907

    V nedeľu 28. apríla sa v kostole lúči s Vajnorákmi, 2. mája nastupuje do štátneho väzenia vo Vacove (Vác). Rozlúčková reč vychádza tlačou ako Lúčenie. [15; 4; 3]

  7. 1909

    Vracia sa z väzenia – nezlomený a odhodlanejší než predtým. [5; 1, panel 3]

  8. 1910

    Opäť je zvolený do uhorského snemu za stupavský obvod. Stáva sa členom správy vydavateľstva Slovenských ľudových novín. [4; 1, panel 16]

  9. 1912

    V Zohore zakladá Záhorskú ľudovú banku. [7]

  10. 1913

    Vedie Vajnorákov na púť na Velehrad k 1050. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda. Stáva sa tajomníkom Slovenskej ľudovej strany. [1, panel 6; 5]

  11. 1918

    1. júna končí vo Vajnoroch. 19. októbra v uhorskom sneme prihlási slovenský národ k právu na sebaurčenie, 30. októbra podpisuje v Martine Deklaráciu slovenského národa. [1, panel 1; 4]

  12. 1918– 1929

    Poslanec Revolučného národného zhromaždenia a Národného zhromaždenia v Prahe; od roku 1923 podpredseda Slovenskej ľudovej strany. [5; 6]

  13. 1919

    Na Kvetnú nedeľu na jeho podnet vítajú Vajnoráci generála Piccioneho a ministra Šrobára ukážkou ľudových zvykov. [1, panely 12 – 13]

  14. 1920

    Podľa jeho návrhu vzniká reliéf Sedembolestnej Panny Márie, patrónky slovenského národa, od sochára Alojza Rigeleho. [1, panel 14]

  15. 1923

    Stáva sa farárom v Dolnej Strede. [6]

  16. 1929

    14. februára ho po sporoch s Andrejom Hlinkom vylúčia zo Slovenskej ľudovej strany. [4; 5]

  17. 1930

    Cirkevná vrchnosť ho suspenduje. Posledné roky prežíva na odpočinku v Karlovej Vsi. [10; 6]

  18. 1934

    Vychádza jeho kniha Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny. [4]

  19. 1950

    23. novembra zomiera v Bratislave-Karlovej Vsi a je pochovaný na tamojšom cintoríne. [4; 5]

  20. 1996

    Matica slovenská prenáša jeho pozostatky aj s pomníkom na Národný cintorín v Martine. [4; 8]

III.

Vajnory 1905 – 1918

Keď v apríli 1905 prišiel tridsaťročný farár do Vajnor, obec bola rozdelená spormi. Ako píše Ján Jurkovič, Juriga „v priebehu niekoľkých mesiacov prelomil v ľuďoch nenávisť dlhoročne živenú obecnými pohlavármi, odstránil nevraživosť, urovnal spory a zjednotil celú obec“. [1, panel 2] Potom sa pustil do práce.

Veľká skupina školských detí v krojoch pred budovou, s rukou písaným venovaním farárovi Jurigovi
„Školské deti s lésolou vo Vajnoroch pre farára Ferdiša Jurigu,“ pravdepodobne 1910. Nosenie lésoly – brezovej haluze zdobenej škrupinkami vajíčok a stužkami – ako predstaviteľky jari na Kvetnú nedeľu. Fotografia bola uverejnená v Jurigovej knihe Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny.Zdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk
Vzdelanie

Najhonosnejšia budova Vajnor bola škola

Nová ľudová škola vo Vajnoroch vznikla v prvej polovici desiatych rokov 20. storočia „na tlak miestneho farára Ferdiša Jurigu na predstavenstvo obce“ a stala sa „najhonosnejším reprezentatívnym objektom Vajnor“. Interiér bol riešený veľkoryso a zdobili ho ľudové ornamenty. [1, panel 8]

Konali sa v nej kurzy maľovania, vyšívania a varenia, výstavy ľudového umenia a prednášky. Medzi významnými návštevníkmi školy výstava uvádza mená „Vietor Scotus, Eremburg, Benka, Kalivoda, Majerová, Gregorová, Plicka“. [1, panel 8]

Poschodová budova ľudovej školy vo Vajnoroch s vežou kostola v pozadí
Ľudová škola vo VajnorochZdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk
Ľudové umenie

Objavil talent Kataríny Brúderovej

Juriga zohral kľúčovú úlohu vo vzostupe vajnorského ľudového ornamentu. Podľa výstavy Vajnory v spomienkach „objavil a podporoval talent Kataríny Brúderovej, založil kurzy maľovania a vyšívania, zaistil tým zdokonaľovanie, inšpiroval vývoj a určil smerovanie ľudového umenia“. [1, panel 7] Katarína Brúderová (1882 – 1964) patrí k najvýraznejším tvorkyniam vajnorského ornamentu. [11]

Bol propagátorom vajnorského folklóru – „on prvý vyvolal záujem širokej verejnosti a významných osobností o vajnorské ľud. umenie“. [2] Na fotografii z roku 1910 má kroj upravený podľa svojej predstavy – s vyšitým ornamentom v hornej časti rukávov. [1, panel 4]

Farebná pohľadnica: Ferdiš Juriga v bohato vyšívanom kroji s nápisom Uhorský Slovákoslav v slávorúchu
Pohľadnica, ktorú Juriga vydal v roku 1918 „na oslávenie slovenských výšiviek našich krásocitných panien a žien“; tlač V. Neubert, Praha-Smíchov.Zdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk
Poriadok

Proti zlozvykom

Založil spolok striezlivosti, zakazoval hazardné hry a pustil sa do boja so zlozvykmi svojich farníkov. Jeho kázne, články a osobné stretnutia mali na ľudí mimoriadne silný vplyv. [2]

Hospodárstvo

Družstvá a banky

Zakladal potravné družstvá vo Vajnoroch, Zohore a Stupave [8; 9], v roku 1910 aj vajnorský spolok na kŕmenie ošípaných a o dva roky neskôr Záhorskú ľudovú banku v Zohore. [7] Viera, vzdelanie a hospodárska samostatnosť išli u neho ruka v ruke.

Národná hrdosť

Vajnoráci na Velehrade, 1913

Na oslavy 1050. výročia príchodu apoštolov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu zorganizoval Juriga púť na Velehrad. Vajnoráci v krojoch dostali pred bazilikou čestné miesto v prednom rade na pódiu; farár Juriga sedí vľavo, otočený k svojim Vajnorákom. [1, panel 6]

Tam predniesol prejav, v ktorom po prvý raz oslavoval Sedembolestnú Matičku Božiu ako Patrónku Slovenskú a vyzýval, aby „vždy tak oslavovaná bola, dokiaľ len Slováci žiť budú“. [1, panel 6]

Dav pútnikov v krojoch pred bazilikou na Velehrade, 1913
Púť na Velehrad, 1913Zdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk
Kvetná nedeľa 1919

Keď Vajnory vítali generála

Keď T. G. Masaryk poveril vojenskou správou Slovenska talianskeho generála Luigiho Piccioneho, minister Vavro Šrobár rozhodol, že jeho slávnostné uvítanie sa uskutoční vo Vajnoroch. [1, panel 12]

Keďže pripadlo na Kvetnú nedeľu, Vajnoráci na podnet svojho bývalého farára predviedli vládnej návšteve ľudové zvyky spojené s vítaním jari. Plánovaná oslava príchodu generála sa tak zmenila na oslavu ľudových tradícií. [1, panel 13]

Vavro Šrobár, generál Piccione, Ferdiš Juriga a richtár Ján Orth medzi deťmi v krojoch, 1919
Vavro Šrobár, generál Piccione, Ferdiš Juriga a richtár Ján Orth, 1919Zdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk
Vajnorská mládež v krojoch s Ferdišom Jurigom pod slávobránou, 1919
Vajnorská mládež s Ferdišom Jurigom pod slávobránou, 1919Zdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk
„S hrdosťou vyznávam, že dnes není druhej slovenskej katolíckej obci, ktorá by sa vám v bárs jakom ohľade dobrom vyrovnala.“Ferdiš Juriga Vajnorákom, Lúčenie, 1907 [3, s. 34]
IV.

Lúčenie · 28. apríla 1907

Za články, v ktorých sa zastával slovenského ľudu, ho súd v novembri 1906 poslal na dva roky do väzenia. [4] V nedeľu 28. apríla 1907 sa v kostole rozlúčil so svojimi Vajnorákmi [2; 15], o štyri dni, 2. mája, nastúpil do štátneho väzenia vo Vacove. [4] Jeho reč vyšla ešte v tom roku tlačou pod názvom Lúčenie – a Vajnoráci sa k nej vracajú dodnes.

Z rozlúčkovej reči Ferdiša Jurigu – doslovné úryvky

Kým sa tak od ohnísk celého národa lúčim, ide mi na myseľ moje vlastné ohnisko, poctivá obec Vajnory. … Ó, svet, ó, ty oddialenejší národ, nemáš poňatia o láske našej. To len veľká Máňa, slovenský Meder a prešporskí Slováci tušia, kde som kaplánoval. Preto tieto riadky nie sú pre teba, len pre moje vajnorské deti.

Skromne sa vám predstavujem, nie som anjel, len človek so všetkými krehkosťami a slabosťami ľudského pokolenia. Nie som bez chýb, to vy dobre viete, ale pri jednej otázke, či som vás nemiloval z celej duše mojej, z celej mysle mojej, z celého srdca mojeho, zo všetkých síl mojich myšlienok, slovom i skutkami, pred celým svetom povedome sa vám podívam do očí a čakám odpoveď. Či nie?!

Starých som si uctil jako otca i mať svoju, vrstovníkom som bol priateľom a detušky vaše ste nemilovali viac vy, nežli ja, jako keby boly bývaly moje vlastné. Nehľadal som česť, nie slávu. Hľadel som ulahodiť každému. Zastal som sa vždy pomlúvaného. Nevydieral som groša od nikoho. Štedro som doprial každému. Tešil som zarmútených. Pozdvihoval chorých. Hral som sa s deťmi. Zamlúval som milosrdne hriešnikov. Miernil som hnevníkov. Poúčal som stárež i mládež a povedzte jeden, ktorého som nepotešil, neobveselil nielen slovom a návštevou, ale i jakým-takým darom. Všetka myseľ moja bola vždy o vás, všetko moje vaše, ja celý váš.

Jaj, Bratia, Sestričky! Života mi nenie žiaľ. Aj život môj milerád obetujem Bohu za vás … A jestli tam zomrem, nedajte telo moje vložiť do neslovenskej zemi, tam v tom Vacove.

So slzavým okom vás prosím, zvlášte Vajnorákov, dajte telo moje doviezť z Vacova do Vajnor, nech odpočívam medzi vami v tej poctivej slovenskej zemi. Zem neslovenská by mi bola ťažká. Zem slovenská mi bude ľahká. Dajte mi vystaviť kamenný kríž. A na kríž dajte vydlabať:

„Ešte aj z hrobu na vzdory svetu horlivo volá národu:Žije, žije duch slovenský, bude žiť na veky, hrom a peklo márne vaše proti nám sú vzteky.“

JURIGA, Ferdiš. Lúčenie. Turčiansky Sv. Martin, 1907, s. 33 – 38. [3] Úryvky v pravopise pôvodnej tlače, vynechané časti sú označené „…“.

Strany 33 a 34 pôvodnej tlače Lúčenia s podčiarknutými vetamiLúčenie (1907), s. 33 – 34 Strany 35 a 36 pôvodnej tlače LúčeniaLúčenie (1907), s. 35 – 36 Strany 38 a 39 pôvodnej tlače Lúčenia s adresou väzenia vo VacoveLúčenie (1907), s. 38 – 39

Zdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk

Adressa moja je Ferdiš Juriga, kňaz a krajinský vyslanec
Vacov – Štátne väzenie
„A jestli by vás viedla cesta čez Vacov, navštívte nás.“ Lúčenie, 1907, s. 39 [3, s. 39]
V.

19. október 1918

Dve hodiny, ktoré sa zapísali do dejín: vajnorský farár a poslanec prehovoril v Budapešti v mene Slovákov.

V sobotu 19. októbra 1918, keď sa rakúsko-uhorská monarchia rozpadala, vystúpil Ferdiš Juriga v uhorskom sneme s prejavom, ktorý trval plné dve hodiny. [1, panel 9] Oznámil vznik Slovenskej národnej rady, ktorá jediná má právo hovoriť v mene slovenského národa [4], prihlásil sa k jeho sebaurčovaciemu právu a odoprel uhorskému snemu právo rozhodovať o osudoch horného Uhorska. [1, panel 9; 7]

Hovoril po slovensky, maďarsky aj latinsky. Podľa Matice slovenskej vtedy slovenčina zaznela v uhorskom sneme po prvý raz v jeho histórii. [4] Maďarskí poslanci ho prerušovali pobúrením, krikom, výsmechom i urážkami. [1, panel 10]

O jedenásť dní neskôr, 30. októbra 1918, bol v Martine medzi signatármi Deklarácie slovenského národa, ktorou sa zástupcovia Slovenska prihlásili k spoločnému štátu Čechov a Slovákov. [4] Podľa výstavy Vajnory v spomienkach pripravoval text deklarácie „so Samuelom Zochom vo vlaku cestou z Bratislavy do Martina“. [1, panel 11]

Kresba: Juriga rečniaci v uhorskom sneme, poslanci v laviciach kričia a gestikulujú
Ilustrácia z Jurigovej knihy Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajinyZdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk
Bronzový reliéf – portrét Ferdiša Jurigu
Bronzový pamätník vystúpenia z 19. 10. 1918, autor Alojz RigeleZdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk
My, po „Slove“ a „slove“ „Slováci“! My sme My! My sme Svoji! My sme Národ svojej reči! A My sa nedáme!

Heslo z pohľadnice, ktorú Ferdiš Juriga vydal „na sviatočnú pamiatku vyhlásenia Československej republiky dňa 14. listopadu r. 1918 v zlatej Prahe“. [1, panel 7] S podobným heslom sa podľa výstavy Vajnory v spomienkach pustil do zápasu už po návrate z väzenia. [1, panel 3]

Skupinová fotografia signatárov Martinskej deklarácie v troch radoch
Signatári Martinskej deklarácie, 1918. Juriga je v strednom rade druhý zľava.Zdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk

Búrlivák v Prahe

V rokoch 1918 – 1929 zasadal v Revolučnom národnom zhromaždení a potom v Národnom zhromaždení v Prahe za Slovenskú ľudovú stranu, ktorej bol pred vojnou tajomníkom a od roku 1923 podpredsedom. [5; 6]

Jeho neskrotná povaha ho však dostala do sporov s Andrejom Hlinkom a vo februári 1929 ho strana vylúčila. [4; 5] Politický vplyv stratil, v roku 1930 ho suspendovala aj cirkevná vrchnosť. [10] Písať však neprestal – v roku 1934 vydal knihu Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny. [4]

VI.

Novinár a spisovateľ

Do verejného života vstúpil v roku 1905 ako farár vo Vajnoroch – a zároveň ako jeden z najaktívnejších slovenských novinárov svojej doby. [1, panel 16]

595 titulov obsahuje bibliografia jeho prác z rokov 1905 – 1918, ktorú zostavil bibliograf Michal Potemra k semináru Život a dielo Ferdiša Jurigu (Vajnory, 3. októbra 1991). [12]

Nasledujúci text je parafrázou panelu Publicistická činnosť Ferdiša Jurigu z výstavy Jána Jurkoviča. [1, panel 16]

Jurigova publicistika sa rozvíjala najmä na stránkach katolícky orientovaných novín – Bielekových Ľudových novín, Kollárových Katolíckych novín a od roku 1910 Slovenských ľudových novín. Katolícke noviny i ich pokračovanie ako Ľudové noviny organizoval a dával im profil.

Od roku 1910 bol spolu s A. Hlinkom, F. Skyčákom, J. Novákom a J. Vojtašákom členom správy vydavateľstva Slovenských ľudových novín a podstatne ovplyvňoval ich ideové smerovanie, hoci sa nikdy neuvádzal ako zodpovedný redaktor.

Jeho tvorba zahŕňala široké spektrum žánrov – od krásnej literatúry po politickú publicistiku vrátane zásadných politických, hospodárskych a filozofických úvah. Patril tak k popredným slovenským publicistom pred rokom 1918.

Noviny

  • Katolícke noviny
  • Ľudové noviny od 1905
  • Slovenské ľudové noviny od 1910

Podľa [1, panel 16]

Knihy a spisy

  • Blahozvestovanie 1905
  • Lúčenie 1907
  • Písma, ktoré počas krvavej potopy sveta napísal Ferdiš Juriga 1919
  • Kriminálne písma 1922
  • Slovenská bojovná 1927
  • Sedmibolestná 1928
  • Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny 1934

Podľa [4]

Sedembolestná, patrónka Slovenska

Podľa výstavy Vajnory v spomienkach Ferdiš Juriga „začal ako prvý systematicky propagovať myšlienku Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky slovenského národa práve v čase svojho pôsobenia vo Vajnoroch“. [1, panel 14]

Autorom známeho šaštínskeho reliéfu z kararského mramoru (1920) je sochár Alojz Rigele, obsah a kompozíciu však určil vajnorský farár; v pravom rohu reliéfu je zobrazený, ako kľačí za svojimi farníkmi. [1, panel 14]

Polkruhový mramorový reliéf Sedembolestnej Panny Márie s kľačiacimi veriacimi v krojoch
Reliéf Sedembolestnej Panny Márie, autor Alojz Rigele, 1920Zdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk
Olejomaľba: starší Ferdiš Juriga v okuliaroch sedí pred symbolickou krajinou s dvojkrížom, dúhou a hradmi
Blahozvesť slovenského národa – portrét so symbolikou kriesenia; autor František Fahrmann podľa Jurigovho návrhu, 1930.Zdroj: Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk
VII.

Výstava obrazových dokumentov

Šestnásť panelov výstavy Ferdiš Juriga, ktorú pripravil Ján Jurkovič (Vajnory v spomienkach, zvajnor.sk) a ktorá bola vystavená v pivnici Bakchus Vila Vajnory. [1] Kliknutím panel zväčšíte, šípkami listujete.

Autor panelov: Ján Jurkovič – Vajnory v spomienkach. Panely sú chránené autorským právom; ich ďalšie šírenie je možné len so súhlasom autora.

Panel výstavy: Portrét Ferdiša Jurigu, 19181 · Portrét Ferdiša Jurigu, 1918 Panel výstavy: Portrét Ferdiša Jurigu, 19072 · Portrét Ferdiša Jurigu, 1907 Panel výstavy: Juriga pred väznením a po ňom3 · Pred väznením a po ňom, 1907 / 1909 Panel výstavy: Vajnorský farár v ľudovom kroji4 · Vajnorský farár v ľudovom kroji, 1910 Panel výstavy: Školské deti s lésolou5 · Školské deti s lésolou, asi 1910 Panel výstavy: Púť na Velehrad6 · Púť na Velehrad, 1913 Panel výstavy: Motivačná pohľadnica7 · Motivačná pohľadnica, 1918 Panel výstavy: Ľudová škola vo Vajnoroch8 · Ľudová škola vo Vajnoroch, 1918 Panel výstavy: Bronzový pamätník vystúpenia v sneme9 · Bronzový pamätník vystúpenia v sneme Panel výstavy: Ilustrácia reči v uhorskom sneme10 · Reč v uhorskom sneme, 1918 Panel výstavy: Signatári Martinskej deklarácie11 · Signatári Martinskej deklarácie, 1918 Panel výstavy: Šrobár a Piccione vo Vajnoroch12 · Šrobár a Piccione vo Vajnoroch, 1919 Panel výstavy: Vajnorská mládež pod slávobránou13 · Mládež pod slávobránou, 1919 Panel výstavy: Panna Mária Sedembolestná14 · Panna Mária Sedembolestná, 1920 Panel výstavy: Blahozvesť slovenského národa15 · Blahozvesť slovenského národa, 1930 Panel výstavy: Publicistická činnosť Ferdiša Jurigu16 · Publicistická činnosť, 1905 – 1918
VIII.

Odkaz, ktorý žije dodnes

Miesta, kde si Ferdiša Jurigu môžete pripomenúť – od rodných Gbelov až po Národný cintorín v Martine.

Rodisko

Gbely

Pamätná tabuľa na fare, odhalená 12. októbra 1994 k 120. výročiu jeho narodenia; výtvarník Juraj Meliš. [9]

Jeho fara

Vajnory

Park Ferdiša Jurigu s pamätnou tabuľou, odhalenou v apríli 2005 pri storočnici jeho príchodu na vajnorskú faru. [8]

Posledné roky

Karlova Ves

Jurigovo námestie v Bratislave-Karlovej Vsi, kde prežil posledné roky a kde 23. novembra 1950 zomrel. [4; 14]

Hrob

Martin

Národný cintorín, kam v roku 1996 Matica slovenská preniesla jeho pozostatky aj s pomníkom. [4]

Ferdinand Juriga: Slovák, ktorý sa ničoho nebál

Dokumentárny film o živote Ferdiša Jurigu na YouTube. [13]

Pozrieť film
Spomienka vo Vajnoroch

Ferdiš Juriga – Lúčenie

2. mája 2026 · Park pod lipami

Spomienkové podujatie pri 119. výročí dňa, keď Ferdiš Juriga nastúpil do väzenia. Program pri budove niekdajšieho Úverného družstva – dnes Bakchus Vila – spojený so slávnostným otvorením historickej vínnej pivnice Bakchus a s výstavou Jána Jurkoviča.

  • folklórne vystúpenie vajnorských folkloristov
  • úvod: čím bol Ferdiš Juriga pre Vajnory (moderuje Jozef Šimonovič)
  • prednes Lúčenia – Ľubomír Juriga-Brankovič
  • premietanie dokumentu Slovák, ktorý sa ničoho nebál
  • výstava obrazových dokumentov k osobnosti Ferdiša Jurigu (Ján Jurkovič – Vajnory v spomienkach)
  • ochutnávka vajnorských vín a tradičných vajnorských jedál

V spolupráci s Vajnorským vinohradníckym spolkom Via Vitis, Vinohradníckym spolkom Vajnory, Vajnorským okrášľovacím spolkom a Vajnory v spomienkach.

Plagát s textom Lúčenia, monogramom FJ a portrétom Jurigu v kroji Pozvánka Spoznaj Vajnoráka, ktorý sa ničoho nebál, 2. máj 2026 Program podujatia na pozadí vínnej pivnice so sudmi

Plagát Lúčenie: Ján Jurkovič – Vajnory v spomienkach [2] · Pozvánky: Vajnoráci, s. r. o. – Bakchus Vila Vajnory

Pramene a citácie

Čísla v hranatých zátvorkách v texte odkazujú na zoznam nižšie. Doslovné citácie sú v úvodzovkách, ostatné prevzaté údaje sú parafrázy. Bibliografické odkazy podľa STN ISO 690.

  1. [1] JURKOVIČ, Ján. 2026. Ferdiš Juriga : výstava obrazových dokumentov k osobnosti Ferdiša Jurigu [výstava, 16 panelov]. Vajnory : Vajnory v spomienkach, 2026. Vystavené v pivnici Bakchus Vila Vajnory od 2. 5. 2026. Webové sídlo autora: https://www.zvajnor.sk/.
  2. [2] JURKOVIČ, Ján. 2026. ThDr. Ferdiš Juriga ; Lúčenie 33-ročného vajnorského farára ThDr. Ferdiša Jurigu [plagáty]. Vajnory : Vajnory v spomienkach, 2026.
  3. [3] JURIGA, Ferdiš. 1907. Lúčenie. Turčiansky Sv. Martin, 1907, s. 33 – 39. Zdroj: Vajnory v spomienkach [online]. Dostupné na: https://zvajnor.sk/index.php?sekcia=uphoto&id=3483.
  4. [4] MATICA SLOVENSKÁ. Ferdinand Juriga [online]. Martin : Matica slovenská [cit. 2026-09-30]. Dostupné na: https://matica.sk/ferdinand-juriga/.
  5. [5] TASR. 2024. Pred 150 rokmi sa narodil kňaz Ferdinand Juriga, politik a národovec. In: TERAZ.sk [online]. 2024 [cit. 2026-09-30]. Dostupné na: https://www.teraz.sk/spravy/pred-150-rokmi-sa-narodil-knaz-ferdinan/828677-clanok.html.
  6. [6] Ferdinand Juriga. In: Vtedy.sk [online]. [cit. 2026-09-30]. Dostupné na: https://www.vtedy.sk/ferdinand-juriga.
  7. [7] Ferdinand Juriga ako prvý rečnil v Uhorskom sneme po slovensky. In: Vtedy.sk [online]. [cit. 2026-09-30]. Dostupné na: https://www.vtedy.sk/ferdinand-juriga-narodenie.
  8. [8] Ferdiš Juriga (1874 – 1950), Park F. Jurigu. In: Pamätníky [online]. [cit. 2026-09-30]. Dostupné na: https://pam.epocha.sk/…/ferdis-juriga-1874-1950-park-ferdisa-jurigu.
  9. [9] Ferdiš Juriga (1874 – 1950), Gbely. In: Pamätníky [online]. [cit. 2026-09-30]. Dostupné na: https://pam.epocha.sk/…/ferdis-juriga-1874-1950-gbely.
  10. [10] Ferdiš Juriga mal neskrotnú a búrlivú povahu. V roku 1930 ho suspendovali. In: SME Bratislava [online]. [cit. 2026-09-30]. Dostupné na: https://www.sme.sk/bratislava/c/ferdis-juriga-mal-neskrotnu-a-burlivu-povahu-v-roku-1930-ho-suspendovali.
  11. [11] The Vajnory Ornament. In: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru [online]. [cit. 2026-09-30]. Dostupné na: https://www.ludovakultura.sk/en/list-ich/the-vajnory-ornament/.
  12. [12] POTEMRA, Michal. 1992. Bibliografia prác Ferdiša Jurigu 1905 – 1918. In: Ferdiš Juriga [16]. Citované podľa [1, panel 16].
  13. [13] Ferdinand Juriga: Slovák, ktorý sa ničoho nebál [video]. In: YouTube [online]. Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=p6excCx4Dck.
  14. [14] Jurigovo námestie, Bratislava. In: oma.sk [online]. [cit. 2026-09-30]. Dostupné na: https://bratislava.oma.sk/u/jurigovo-namestie.
  15. [15] KOLÍSEK, Alojz. 1907. U Ferdiša Jurigu. Hranice, 1907. Citované podľa: Vajnory v spomienkach [online]. Dostupné na: https://zvajnor.sk/index.php?sekcia=uphoto&id=3483.
  16. [16] Ferdiš Juriga : zborník referátov zo seminára Život a dielo Ferdiša Jurigu (Vajnory, 3. 10. 1991). Bratislava, 1992.

Zdroje obrázkov

Zdrojom historických fotografií je stránka Vajnory v spomienkach (zvajnor.sk) Jána Jurkoviča, kde je pri fotografiách uvedený aj vlastník analógovej fotky. Časť fotografií Ferdiša Jurigu zhromaždil Ján Jurkovič ku konferencii a výstave o F. Jurigovi v roku 1991 (rodinný archív, zbierky HM SNM, fotografie od Vajnorákov). Na tomto webe sú použité výrezy z panelov jeho výstavy [1]; vodoznaky „© Vajnory v spomienkach“ sú ponechané.

  • Vajnorský farár v ľudovom kroji, 1910: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; majiteľ fotografie Ján Jurkovič.
  • Pred väznením a po ňom, 1907 a 1909: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; majiteľ fotografií Ján Jurkovič.
  • Školské deti s lésolou, asi 1910: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; fotografia uverejnená v knihe F. Jurigu Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny [1, panel 5].
  • Ľudová škola vo Vajnoroch: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; majiteľ fotografie Ján Turenič.
  • Motivačná pohľadnica, 1918: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; majiteľ Ján Jurkovič; vydal Ferdiš Juriga, tlač Grafický umělecký ústav V. Neubert, Praha-Smíchov.
  • Vajnoráci na Velehrade, 1913: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; majiteľ fotografie Ján Jurkovič.
  • Šrobár a Piccione vo Vajnoroch, 1919: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; majiteľ fotografie Ján Turenič.
  • Mládež pod slávobránou, 1919: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; majiteľ fotografie Martin Fekete.
  • Ilustrácia reči v uhorskom sneme: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; z knihy F. Jurigu Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny.
  • Bronzový pamätník vystúpenia v sneme: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; autor pamätníka Alojz Rigele [1, panel 9].
  • Signatári Martinskej deklarácie, 1918: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; majiteľ fotografie archív HM SNM.
  • Panna Mária Sedembolestná, reliéf, 1920: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; autor reliéfu Alojz Rigele; fotografia zo zborníka [16].
  • Obraz Blahozvesť slovenského národa, 1930: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; autor František Fahrmann, originál v zbierkach SNM [1, panel 15].
  • Strany tlače Lúčenie, 1907: zdroj Vajnory v spomienkach https://zvajnor.sk; [3].
  • Panely výstavy (16 ks) a plagát Lúčenie: autor Ján Jurkovič, Vajnory v spomienkach [1], [2].
  • Monogram FJ (v menu a v pätičke) a emblém so slnkom a dvojkrížom (v hlavičke a pri prameňoch): grafické prvky prevzaté z plagátov Jána Jurkoviča, Vajnory v spomienkach [2]; monogram nesie signatúru svojho kresliara.
  • Pozvánky na podujatie 2. 5. 2026: Vajnoráci, s. r. o. – Bakchus Vila Vajnory.
  • Grafika stránky a ikona: Ondrej Mišák.